Krpčiarky
Krpčiarky sú synonymom spoľahlivosti vo veľkoplošných výsadbách aj na pestrejšie koncipovaných záhonoch. Stačí siahnuť po tej správnej odrode. Zjednodušene by sme ich mohli rozdeliť na západné stálice a východné krásky.
Rod zahŕňa viac ako 30 druhov vyskytujúcich sa výhradne na severnej pologuli s výnimkou amerického kontinentu. Patrí do čeľade dráčovité (Berberidaceae), ktorá je v sortimente trvaliek zastúpená len vzácne. Najväčšie druhové zastúpenie nachádzame v Číne. Sortiment delíme na východnú a západnú skupinu. Na prvý pohľad ide o zemepisné delenie ale zo záhradníckeho hľadiska majú zástupcovia oboch skupín rozličné vlastnosti. Zatiaľ čo európske a severoafrické druhy sa bujne rozrastajú a nekompromisne vytláčajú slabších susedov, východné druhy rastú prevažne v trsoch a väčšinou nie sú stálozelené.
Atraktívne zelené koberce zaujmú počas celého roka
Spoločným menovateľom krpčiarok západnej skupiny sú podzemky, ktorými dokážu pomerne rýchlo a spoľahlivo expandovať. Z podzemku vyrastá vždy len jeden list a jeden kvet. Listy sú na tenkých stopkách a môžu byť stálozelené alebo opadavé. Niektoré odrody sú v tomto dosť variabilné. Listy často zostávajú na rastline celú zimu a na jar odumierajú, resp. bývajú z väčšej časti po zime poškodené. Tak či onak sa odporúča listy na jar odstrániť. Treba to urobiť ešte pred pučaním kvetov aby sa tieto rezom nepoškodili ale netreba sa príliš ponáhľať aby rastliny neboli poškodené neskorými mrazmi. Po odstránení starých listov kvety oveľa viac vyniknú. Odkvitajúce kvety sprevádzajú rozvíjajúce sa listy, ktoré v krátkom čase vytvoria súvislý porast.
Kvalitných pôdopokryvných odrôd je v sortimente krpčiarok pomerne málo a z hľadiska uplatnenia sú medzi nimi minimálne rozdiely. Výraznejšie sa nelíšia ani v nárokoch na stanovište. Vzhľadom na to, že sú predurčené na prekrytie veľkých plôch, treba jednoznačne staviť na istotu. Krpčiarky milujú zatienené stanovištia pod korunami stromov ale nenahnevajú sa, keď ich sem tam pošteklí slniečko. Pôdy uprednostňujú humózne, ľahšie a priepustné. Na vlahu sú nenáročné. Najlepšie sa im darí v mierne vlhkej pôde ale znesú aj suchšie stanovištia resp. kratšie obdobia sucha.
.
Stabilný sortiment ponúka viacero kvalitných a overených odrôd
Západná skupina zahŕňa Epimedium alpinum, juhoeurópsky druh, rastúci najmä v južných Alpách, Albánsku a severnom Taliansku a viacero stálozelených druhov: E. pinnatum, E. pubigerum, E. perraldianum a ich krížence. V zásade ide o druhy, ktoré pochádzajú z južnej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. Krpčiarka alpínska je v podstate nenápadná lesná bylina, ktorá rastie prevažne v dubových lesoch. Vytvára nekonečné porasty sviežo zelených listov. Kvety sú drobné, na stonkách kratších ako listy a v porastoch zanikajú. Staré listy koncom zimy odumierajú a po odkvitnutí ich nahradia listy nové. Pomerne dobre znáša suchšie podmienky. Základný druh by ste v ponuke našli len zriedka. Uplatnenie by si mohla nájsť v prírodne koncipovaných výsadbách ale jej estetická hodnota zaostáva za nižšie uvedenými druhmi. Podieľala sa však na vzniku niekoľkých významných hybridov, ktoré po nej zdedili odolnosť a vitálny rast.
E. pinnatum je v sortimente zastúpené dvoma poddruhmi. Subsp. colchicum a subsp. pinnatum. Medzi oboma je minimálny rozdiel a delenie sa vzťahuje skôr na oblasť rozšírenia. V ponuke však nájdete takmer výhradne Epimedium pinnatum subsp. colchicum, ktoré býva občas ponúkané pod označenín ´Elegans´. Na rozdiel od E. alpinum patrí medzi vysoko hodnotené trvalky. Ideálna voľba pre veľkoplošné výsadby pod korunami starých stromov. Svojou vitalitou si stále drží popredné miesto medzi stálicami sortimentu. Ich spoločným hybridom je Epimedium x warleyense, ktoré je v ponuke zastúpené najmä pomerne mladou odrodou ´Orange Konigin´od nemeckého šľachiteľa Ernsta Pagelsa hodnotenou ako vynikajúca. Ako už názov napovedá, sortiment obohatila o kvety nezvyčajnej farby.
Novinky dokážu prekvapiť
K záhradnícky najvýznamnejším druhom patrí Epimedium grandiflorum, ktorého oblasť rozšírenia zahŕňa prevažne Japonsko, Severnú Kóreu a Mandžusko. Prvé hybridy krpčiarky veľkokvetej boli do Európy privezené z Japonska v roku 1830. Tieto sa neskôr podieľali na krížení s E. alpinum a výsledkom bol hybrid pomenovaný v roku 1854 ako Epimedium x rubrum, ktorý je do dnešného dňa jedným z najvýznamnejších zástupcov sortimentu krpčiarok. Sortiment krpčiarky je pomerne stabilný, najmä čo sa týka západnej skupiny. V ostatných rokoch prekvapila najmä selekcia E. x rubrum ´Galadriel´z trvalkovej škôlky Panitz. Svojej vznešenej menovkyni zo slávnej ságy Pán prsteňov nerobí v žiadnom prípade hanbu. V hodnotení obstála na výbornú a v mnohých ohľadoch predčila staršiu odrodu ´Coccinea´.
Spojením Epimedium grandiflorum a E. pinnatum subsp. colchicum vznikol ďalší výnimočný hybrid Epimedium x versicolor ´Sulphureum´ Skupinu významných odrôd uzatvára Epimedium x peralchicum ´Frohnleiten´, kríženec medzi E. perraldianum a E. pinnatum subsp. colchicum. Obe sú si vzhľadovo a charakterovo veľmi podobné. Vytvárajú husté vitálne porasty. Listy s výraznou purpurovou kresbou zostávajú dlho zelené. Obe bohato kvitnú a majú žlté kvety, ktoré sa okrem tvaru líšia v tom, že odroda ´Sulphureum´ má dvojfarebné kvety.
Prekvapia atraktívnymi kvetmi a pestrými farbami
Stálicami východnej skupiny sú už v sortimente dlhodobo etablované Epimedium grandiflorum a jeho hybrid Epimedium x youngianum, ktorý je v záhradníctvach bežne zastúpený odrodou ´Niveum´. V ostatných rokoch sa sortiment nepomerne rozšíril o mnoho nových zaujímavých druhov. Nájdeme medzi nimi atraktívne odrody s výnimočnými, väčšími a často až tvarovo bizarnými kvetmi. Aj farebná škála kvetov a ich kombinácií je oveľa pestrejšia. Na stanovište sú väčšinou mierne náročnejšie. Uprednostňujú vlhšie ale priepustné pôdy. Dobre sa im darí na chránených miestach s dostatočnou humóznou vrstvou, ktorá im poslúži aj ako spoľahlivá zimná ochrana. Jednou z najdlhšie pestovaných je už zmienená krpčiarka veľkokvetá E. grandiflorum s pomerne širokou ponukou odrôd. Ako veľmi dobrá obstála v hodnotení ´Akebono´. Rozrastá sa síce pomalšie ako jej západní príbuzní ale na zodpovedajúcom stanovišti je stála a vitálna. Uplatní sa v trvalkových výsadbách kde viac ako bujný rast oceníme jej nádherné bledoružové kvety.
Výnimočným zjavom v sortimente krpčiarok je E. pubescens ´Blutentanz´. Za svoje meno vďačí jemnému závoju bielych kvetov na stopkách dlhých až 60 cm. Nádhernými kvetmi pripomínajúcimi orchidey sa môže popýšiť odroda ´Kaguyahine´ Zaujímavé panašovanie na listoch dodáva rastlinám atraktívny exotický vzhľad. V ostatnom čase pribúdajú do sortimentu novoobjavené druhy najmä z Číny takže sa môžeme pravdepodobne tešiť na nové zaujímavé odrody. Čínske druhy sú oveľa variabilnejšie ako ich japonskí príbuzní. Na rozdiel od japonských, opadavých a rastúcich v trsoch, nájdeme medzi nimi aj stálozelené druhy rozrastajúce sa podzemkami.
Krpčiarky východnej skupiny sa uplatňujú v pestrejších, intenzívnejšie udržiavaných porastoch. Ako dobrí susedia sa osvedčili funkie, paprade či ostrice. Pri výbere uprednostňujeme slabšie rastúce druhy a odrody s menším vzrastom a jemnejšou textúrou. Dobrými partnermi sú atraktívne tieňomilné druhy ako Trillium, Erythronium. Dicentra alebo Liriope.
